Ako d'alej?
Ako d'alej?
I. Dobrodružstvo sa začína
Vuplynulých dvoch dňoch sa našej skupinke prihodili tajuplné udalosti – skupinou sme sa stali vlastne iba vďaka udalostiam a spoločnému osudu —, z ktorých sa vieme ledva spamätať. Opisujem to všetko a chcem sa o to podeliť s mojimi nádejnými čitateľmi preto, lebo sa zdá, že budeme potrebovať pomoc. Dúfame, že pravidlá, ktoré ostali utajené aj pred nami, nezakazujú žiadať o pomoc, ale ak sa vzoprieme, dôsledky možno pocítime na vlastnej koži … Dvaja z nás už totiž bez stopy zmizli…
Pomaly sa nám skladajú časti mozaiky: prednedávnom sme všetci, hoci žijeme v rôznych častiach sveta, dostali od jedného tajomného cudzinca pozvanie do Ríma. Dotyčný sa postaral o cestovné náklady i naše ubytovanie, a v krátkom sprievodnom liste nám oznámil adresu hotela, ako aj čas a miesto stretnutia, ktoré sa malo konať hneď na druhý deň po našom pricestovaní: o 10 hodine dopoludnia sme mali byť pred Kúriou na námestí Forum Romanum. (Okrem tohto mi prisľúbil aj niečo iné, ale to je súkromná záležitosť – ktovie, či aj ostatní od neho dostali podobnú ponuku…?) Napokon sme sa zišli na Fóre, dvanásť cudzincov. Malá Číňanka Li Hao vzrušene mávala listami papiera v ruke: našla ich v hotelovej izbe s pokynom, že otázky v nich musíme zodpovedať v stanovenom čase, inakšie sa dostaneme do problémov… Každého to trochu vystrašilo – no zdá sa, že napriek tomu tu majú všetci nejaký tajný zámer, ktorý by chceli dosiahnuť…?
V každom prípade sa čoskoro potvrdilo, že z toho už nemôžeme vycúvať. Na konci prvého dňa napríklad, ako som už spomenul, sme zostali len desiati. Jeden náš kamarát totiž hneď na začiatku, keď sme sa zhromaždili na Fóre, oznámil, že sa toho nezúčastní. A tak nás tam nechal. Neskôr, keď sme sa vrátili do hotela, sme sa oňho zaujímali u recepčného, no neodhlásil sa, a ani sa nevrátil na noc do hotela. Na druhý deň sme zavolali jeho rodine, ale ani domov neišiel. Podobne sme pátrali — a s podobným výsledkom — aj po našom druhom kamarátovi, ktorý sa síce spolu s nami pustil do zodpovedania otázok tajomného cudzinca, ale od samého začiatku zdôrazňoval, že podľa neho ide o hlúposť a že ho to nezaujíma… Ten potom zmizol počas našich potuliek medzi antickými ruinami… Tak sme sa na spoločnú fotku dostali iba my desiati, ktorí sme uznali, že nemáme inú možnosť, ako sa hry zúčastniť a urobiť všetko, čo bude v našich silách, aby sme vyriešili úlohy. K tomu očakávame každú pomoc poskytnutú s dobrým úmyslom!Olivier
II. Nové prípady zmiznutia
Milí naši pomocníci!
Myslím, že sme sa dostali do problémov. Márne sme s nasadením všetkých síl zacali riešit otázky tajomného cudzinca (najnovšie si hovorí Signor Incognito), predsa nás obklopuje nejaká kliatba. Novú kopu otázok som v hotelovej izbe našiel tentokrát ja, taktiež aj mapu, podla ktorej sme sa mali znovu vrátit na Forum Romanum. Hned ráno sme sa v hotelovej hale zišli už iba deviati. Fjodor Aleksejevic chýbal. V tej chvíli sme ešte netušili nic zlého, lebo už aj skôr spomínal, že v Ríme musí nieco zariadit. Hovoril o nejakom nejasnom prípade, o nejakom obraze, ktorý je oprávneným majetkom niekoho iného, než kto ho má vo vlastníctve teraz a že sem vlastne pricestoval kvôli jednaniu s doticným clovekom. (Dimitris aj žartovne poznamenal: možno už dávno sedí vo väzení pre svoj nezdvorilý spôsob jednania, a preto s nami nemôže íst na Fórum. Ešte vtedy sa nám to zdalo vtipné, iba Li Hao sa pri tých slovách vylakala …).
.jpeg)
Potom sme sa vydali na cestu podla nižšie uvedenej mapy, aby sme až do konca prešli cerveným vyznacený úsek: trasu Svätej cesty nazývanej Via Sacra. Trasu vyznacenú na mape spoznal Olivier – on totiž vdaka svojej práci vie pomerne vela o veciach súvisiacich s rôznymi vojenskými a ozbrojenými zbormi. Zatial co sme aj my prechádzali touto trasou a chvílu sme sa zdržali pri Titovom vítaznom oblúku, Kilki zmizol! Vtedy sme si uvedomili, že ani zmiznutie Fjodora Aleksejevica nemohlo byt náhodné… A potom, kým sme medzi ruinami vykrikovali Kilkiho meno, nás postihla dalšia pohroma: aj Sophie sa nám stratila z ocí! A ani ona sa viac nenašla! Ktovie, co urobili nesprávne, preco si to zaslúžili? Ako sa vieme vyhnút tomu, aby nás stihol rovnaký osud? A vôbec, kde môžu byt…?
Potom sme sa vydali na cestu podla nižšie uvedenej mapy, aby sme až do konca prešli cerveným vyznacený úsek: trasu Svätej cesty nazývanej Via Sacra. Trasu vyznacenú na mape spoznal Olivier – on totiž vdaka svojej práci vie pomerne vela o veciach súvisiacich s rôznymi vojenskými a ozbrojenými zbormi. Zatial co sme aj my prechádzali touto trasou a chvílu sme sa zdržali pri Titovom vítaznom oblúku, Kilki zmizol! Vtedy sme si uvedomili, že ani zmiznutie Fjodora Aleksejevica nemohlo byt náhodné… A potom, kým sme medzi ruinami vykrikovali Kilkiho meno, nás postihla dalšia pohroma: aj Sophie sa nám stratila z ocí! A ani ona sa viac nenašla! Ktovie, co urobili nesprávne, preco si to zaslúžili? Ako sa vieme vyhnút tomu, aby nás stihol rovnaký osud? A vôbec, kde môžu byt…?Prosíme Vás, pomáhajte nám aj nadalej, aby sme nachádzali správne riešenia otázok! Nedovolte, aby sme stratili našich priatelov!
S vdakou:
Ole
Pošli odkaz!
Pošli odkaz!
marta
2012.11.12. 19:31
treba sa držať spolu, obraz bude možno v Sixtínskej kaplnke 
Stena na odkazy
