Takmer odhalenie

Zostal som sám. Iba ja jediný…! Počas dnešného dňa zmizli všetci moji kamaráti, ktorí tu so mnou doteraz boli! Je to dosť skľučujúci pocit, aj keď sme mali v posledných dňoch pomerne veľa konfliktov. Totiž dobré vzťahy, ktoré medzi nami dovtedy vládli, zatienil duch podozrievavosti. Ostatní si mysleli, že som nastrčená figúrka Signora Incognita — a to len preto, že mám viac vedomostí o starovekých Rimanoch a že som sa asi najviac pričinil, aby sme mali otázky zodpovedané správne. A ešte aj preto, že v poslednom čase som sa už čoraz netrpezlivejšie chcel dostať do Vatikánu, ktorý ma tu zaujíma zo všetkého najviac … Ostatní sa však snažili nachytať ma za každú cenu, aby mali dôkaz pre svoje podozrenie. Pritom sa chcem dostať na druhú stranu Tiberu iba pre jedinú vec, kvôli ktorej som vlastne prišiel do Ríma a pustil sa do tejto šialenej záležitosti: podľa toho, čo stojí na mojej pozvánke, mám sa podieľať na zriadení nového vatikánskeho jazdeckého oddielu. Tajne som dúfal, že ak sa mi táto práca vydarí, budem tu môcť zostať ako veliteľ, ale teraz už pochybujem, že sa dá veriť sľubom Signora Incognita… Veď, nie žeby ostatným nič nesľúbil, ale skrátka naozaj nechápem, prečo som sa v ich očiach stal čiernou ovcou práve ja…! Veď postupne predsa len vysvitlo, že Li Hao chce vyučovať na tunajšej univerzite, Michael potreboval po manželkinej smrti zážitky z cestovania, Solveig si zas potrebovala uvedomiť, čo vlastne chce, a bolo jej to sľúbené, to len aby som spomenul tých kamarátov, s ktorými som pri riešení úloh strávil najviac času. Ale aj v súvislosti s ďalšími sme čo-to tušili: Kilki potrebuje finančnú pomoc, aby si založil rodinu, Giulia chce byť známa, Dimitris túži po vysnívanej žene, Sophie chce bližšie poznať nejaký nový tanečný štýl, ktorý sa dá študovať iba tu, Ole zasa chce byť svetaznalý, skôr ako sa stane otcom, o nekalých záležitostiach Fjodora Aleksejeviča ani nehovoriac…

Ale toto všetko je už teraz nepodstatné, sám sa musím popasovať s týmito prefíkanými úlohami. Možno sa mi splní sen, ak sa mi to podarí…! Ostatní už nemajú tú možnosť, neviem, kde sú a čo teraz robia…

Pri Ústach pravdy sme boli spolu ešte štyria, potom sme sa museli vrátiť na potulky na Via Sacra a na jeden z pahorkov, na Palatín. Najprv sa stratil Michael, neskôr zostala  pozadu Li Hao – znova sa objavil jeden chlapík v čiernom obleku, akého zahliadla Solveig minule v Panteóne, keď zmizli Giulia a Dimitris. Videli sme, ako schmatol Li Hao za ruku a viedol ju von z Fóra. Pokúšali sme sa utekať za nimi, ale nemohli sme sa predrať cez hromadu turistov. Keď sme sa dostali na verejnú cestu, už sme ich nikde nevideli. Samozrejme po tejto príhode sme so Solveig venovali jeden druhému viac pozornosti. Avšak na Palatíne, zatiaľ čo sme skúmali ruiny cisárskeho paláca, sme sa museli na pár minút odtrhnúť od seba, keď odišla na toaletu. Čakal som na ňu vonku a už prešlo podozrivo veľa času, keď som ju zbadal kráčať z kopca po boku chlapíka v obleku! Rozbehol som sa za nimi, ale videl som už len toľko, že ju prinútili nastúpiť do nejakého čierneho auta s tmavými sklami a boli preč. Pokúšal som sa vziať si taxík, aby som ich prenasledoval, ale náhle sa pri mne objavil ďalší muž v čiernom obleku a pokývajúc hlavou naznačil, že nestrpí žiadne protirečenie, dokonca mi pohrozil zdvihnutým ukazovákom, z čoho som chtiac-nechtiac pochopil, že bude lepšie, ak to nespravím, a radšej sa sústredím na úlohy, pretože to odo mňa očakávajú tí, ktorí ho poverili…

Tak teda uvidíme, čo dokážem sám, a čo sa stane, ak zodpoviem otázky. Prosím Vás, aby ste mi pomáhali!

Olivier